Koniec roka. V absolútnej väčšine prípadov si spomenieme na ten kalendárny. Študujúca mládež ešte na školský, niektorí podnikatelia na hospodársky. A my, kresťania, na cirkevný. Kým v mnohých predtým spomínaných prípadoch je rozlúčka s tým uplynulým veselá, ba až bujará, v prípade cirkevného roku je to o tichu. O tichu v pokore pred Stvoriteľom. Nejde ani tak o bilancovanie uplynulých dní, ako o prípravu na to, čo stojí pred nami. Advent! O začiatok toho nového. O očakávanie príchodu Spasiteľa. Ten prvý príchod tu už bol pred dvetisíc rokmi. Tiež bol tichý, azda len nebeské znamenia dávali tušiť, že niečo veľké nastáva. Dlho dopredu ohlasované.
Aj druhý príchod bol ohlásený. Síce nevieme, kedy presne sa tak stane, ale toto tajomstvo nebráni nikomu z nás, aby bol pripravený. Tak sa v tomto období stíšme. Upokojme svoje mysle, aby v nich prebýval pokoj a nie zhon v predvianočnej príprave, aj keď chceme nastávajúce sviatky osláviť čo najlepšie v rámci svojich možností. Kristus neprišiel na tento svet, aby nás vydesil, vystresoval a znepokojil. Práve naopak. Uverme Mu. Stíšme sa v pokoji nielen v tomto čase očakávania.
Aj druhý príchod bol ohlásený. Síce nevieme, kedy presne sa tak stane, ale toto tajomstvo nebráni nikomu z nás, aby bol pripravený. Tak sa v tomto období stíšme. Upokojme svoje mysle, aby v nich prebýval pokoj a nie zhon v predvianočnej príprave, aj keď chceme nastávajúce sviatky osláviť čo najlepšie v rámci svojich možností. Kristus neprišiel na tento svet, aby nás vydesil, vystresoval a znepokojil. Práve naopak. Uverme Mu. Stíšme sa v pokoji nielen v tomto čase očakávania.

